01 ~ Móda a udržateľnosť sú dve rozličné veci

Móda je v posledných rokoch skloňovaná s udržateľnosťou. Sú tieto dva pojmy v spoločnom súlade? Prečo sa skloňujú spoločne?
Aké poslanie má udržateľná móda vo svete? 

Čo je vlastne móda – nosenie pekného oblečenia? Vždy nastajlované outfity z najnovších kolekcií? Preplnené šatníky?  Nie.

Móda je to, čo vystihuje našu vizuálnu identitu, naše hodnoty, nás samotných ako jedincov.
Aj keď si to neuvedomujeme, vizuálne vnímanie je prvé čo pôsobí na okolie aj na našu náladu a vnímanie sa.

Móda sú naše hodnoty pretavené do outfitov a šatníkov. 

Udržateľnosť je naopak rozhodnutie, starostlivosť, výber, pomalosť.
Začína dizajnom, návrhom, procesmi pri výrobe, pokračuje distribúciou do predajni a končí našou starostlivosťou.

 

Udržateľnosť je súhrn našich každodenných rozhodnutí. Rozhodnutí značiek, výrobcov, dodávateľov aj spotrebiteľov.
Je to kolektívna zodpovednosť.

Preto ak spojíme naše malé rozhodnutia v tom, čo si obliekame, môžu byť móda a udržateľnosť v jednom súlade.

Väčšinou platí pravidlo – preplnené šatníky = preplnené duše či myšlienky.
Zahlcujeme sa všetkým naokolo a nepozrieme do seba.

Bežná otázka (ok počas pandémie možno nie až tak bežná) znie = čo si dnes oblečiem? Alebo naopak – nemám si čo obliecť.
A zo šatníka pritom na nás pozerá zmes oblečenia, z ktorého opäť vyberieme zopár rovnakých outfitov, ktoré nosíme dookola.
Nie preto, že by to boli naše srdcovky. Náš mozog však funguje takto, a siahame po stávke na istotu.

 

A bežná otázka ,,čo si dnes oblečiem?”,
má dopad na náš deň aj na životné prostredie a životy ľudí na opačnej strane planéty.

Katarína Hutyrová

Nezdá sa to však?

Avšak. Módny priemysel je ako sme už všetci počuli, je druhý najšpinavší priemysel na svete.
Je spojený s ropným priemyslom i detskou prácou či zlými pracovnými podmienkami v továrňach.

Pred 50 rokmi mali ženy iba dvoje šaty.
Dnes je nereálne mať takýto počet. Dnes už ani neexistuje pojem ako 4 obdobia.
Po novom existuje vo svete 52 období v móde – jedno obdobie na každý týždeň v roku, to je presne 52 kolekcií ročne.

 

Aký je však skutočný dopad módneho priemyslu?
Kto naše oblečenie vyrába a ako?
Ako veľmi sme skutočne prepojení s ostatnými ľuďmi, pokiaľ ide o oblečenie? 

Módne značky chcú, aby si zákazníci kúpili čo najviac oblečenia, čo najrýchlejšie, najlacnejšie.
Vsúvajú do podvedomia fakt, že to čo bolo trendy minulý týždeň, je dnes už out.

Pri nakupovaní oblečenia takmer nikdy nemyslíme na dopad na životné prostredie, ktorý spôsobujeme. Je smutné, že v spojení medzi módou a funkciou je oveľa tenšia hranica, ako si myslíme. Módny priemysel je v skutočnosti druhým najviac znečisťujúcim priemyslom na svete, hneď za ropou.

 

Viac ako tretina žien nosí
1 kus oblečenia
menej ako päť krát,
kým sa ho zbaví.

Tento problém pramení z nákupu nového oblečenia pre každú (nie vždy) špeciálnu príležitosť. 
Šaty si kúpite na prvé rande, oblečiete si ich raz (možno dva alebo trikrát, ak budete mať šťastie) a potom visia zabudnuté v skrini.

 

70% priemernej ženskej skrine nikdy neuzrelo svetlo sveta po prinesení domov.

Priznám sa, pred viac ako 6-timi rokmi som tomuto faktu nechcela veriť. Po tom, čo som si prešla šatníkom a videla som, koľko oblečenia v ňom ležalo nehybne aj niekoľko mesiacov či rokov, bol tento fakt aj realitou.

Bolo to šialené. skriňa praskala a ja som nosila aj tak dookola to isté – 20 párov topánok, stovky kusov oblečenia. V momente, keď som sa na vysokej škole osamostatnila a zvažovala či si kúpim šaty za 30 € alebo za to budem mať jedlo na týždeň som mala v šatníku toľko outfitov!

Tu sa postupne začala moja cesta k udržateľnosti – ešte v čase, keď to nebolo cool hovoriť že nakupujeme lacné oblečenie v sekáčoch, na bazároch alebo si meníme oblečenie s kamoškami. Prišlo mi to prirodzené aj bez toho aby som vôbec niečo tušila o fast fashion. Aj keď som niečo postrehla, zaujímala ma skôr doprava ako nejaká fashion.
A následne zhodou viacerých okolností vzniklo NOSENE, vďaka ktorému som našla v téme udržateľnosti svoju cestu ako sa pokúsiť prispieť k ekologickejším zajtrajškom.

 

Nie je to len rýchly cyklus, ktorým oblečenie prechádza.
Sú to tiež skryté náklady, ktoré tento model má na životné prostredie.
Medzi výrobou oblečenia, prepravou, nosením dvakrát a následnou likvidáciou predstavuje módny priemysel v našom ekosystéme obrovský problém.

 

A ako sú na tom materiály?

Väčšina oblečenia je vyrobeného z bavlny. Pohodlná, mäkká, poddajná bavlna. S odvrátenou stránkou tváre.
Bavlna je jednou z plodín s najvyššou úrovňou pesticídov na planéte. A zároveň najväčšou spotrebou vody na svete.

Odhaduje sa, že k vyprodukovaniu 0,5 kilogramu bavlny je potrebných 3 500 litrov vody a množstvo pesticídov a hnojív.

Pri výrobe jedného trička sa podľa dostupných informácií minie 150 gramov pesticídov. Navyše väčšina používaných pesticídov má predpokladané alebo už aj potvrdené karcinogénne látky.

 

Emisie z dopravy:
98% odevov predávaných v Európe sa vyrába v Číne. Jediné tričko má cestu dlhú 7000 km aby skončilo v obchode, s 2 kilogramami ekvivalentných emisií CO2.

Posmrtný život:
To je miesto, kde prichádza podstatná časť rozkladu. Textil sa rozkladá večnosť a zároveň uvoľňuje toxické chemikálie, ako je formaldehyd ktorý môže spôsobiť dedičné genetické poškodenie.

 

Má takéto niečo vôbec reálne riešenie?

Úprimne je náročné predstaviť si ako zmeniť celý tento zaužívaný kolos. Tisícky značiek, miliardy vyrobených kusov oblečenia ročne (odhaduje sa cez 80 milárd kusov vyrobeného oblečenia celosvetovo).

Textilný a módny priemysel zamestnáva stotisíce ľudí na svete, je to kolos, ktorý nie je jednoduché zmeniť. Na zmenu je tu však každý jeden z nás. 
Na to aby sa niečo udialo potrebujeme, aby každý z nás, spravil aspoň niečo a nemusíme byť radikalisti a robiť to na 100%. Či spotrebiteľ, spoločnosť alebo štát.
Dôležité je začať. 

Rovnako ako na zmenu pri používaní plastových slamiek či jednorázových sáčkov, ktoré pre nás boli samozrejmosťou a ani nás nenapadlo, že tento náš 3 minútový pôžitok môže o niekoľko tisíc kilometrov spôsobovať napríklad to, že tak obrovský živočích akým je vráskavec môže zomrieť na následky množstva požitého plastu, mikroplastu.

My určujeme: 

  • kde minieme svoje peniaze
  • koho svojimi peniazmi podporíme
  • čo sme ochotní kúpiť si

Obliekať sa udržateľne vôbec nie je ťažké. Stačí len spoznať svoj štýl, poriadne si pretriediť šatník, naučiť sa správne kombinovať kúsky, a pri kúpe novej veci buď vsadiť na kvalitu, alebo navštíviť second hand.

Nákup noseného oblečenia zo second handu alebo bazárov. Prečo? 

Pretože:

 

  • Nákupom oblečenia z druhej ruky predĺžiš životý cyklus oblečenia, čo znižuje stopy uhlíka a odpadu,
  • znížiš dopyt po fast fashion, podporíš udržateľnú módu a navyše obohatíš svoj šatník o výnimočný kúsok.

Pekné oblečenie sediace na skládke nemá žiadny prínos.
Naopak, môže spraviť niekomu inému pekný deň, zažiť pekné chvíle a množstvo zážitkov.

Ak sa ti podarilo v poslednom čase pozrieť do šatníka a vytriediť to, ktoré už nenosíš – môžeš mu dať opäť šancu zažiariť. Stačí ho priniesť do NOSENE alebo sa preň zastavíme.

A ešte lepšie ako nové oblečenie. Pretože pri praní sa už z neho časť chemikálií, ktoré obsahuje aj z farbenia vyprali. A tak je menej toxické. 

Na záver len dodám, že zákaznícku silu našich rozhodnutí možno nevidíme hneď. Keď sa však spojíme aj naše malé rozhodnutia budú mať dosah a vplyv.

 

„Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete.“

Mahátma Gándhí

Moje dva tipy, ktoré vám môžu pomôcť o téme udržateľnosti zistiť o trošku viac.

 Podcast o materiáloch je aj z našej dielne podcasu Nová doba udržateľná

 

 

Jednoduchý a príjemný dokument o tom, čo znamená byť minimalistom.

 

 

 

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *