,,knowledge or perception of a situation or fact.”
Uvedomenie je sprítomnenie niečoho vo vedomí. Môže to byť človek sám, telo človeka alebo vec.
Uvedomelosť vnímame cez myšlienky, činy i slová.
Prístup nás samých k svojmu životu aj k okoliu.
Rovnako tak ostatných ľudí okolo nás.
Život žijeme na Zemi.
Zemi, ktorá nám dáva toľko možností žiť a budovať naše vlastné svety.
Možnosť premeniť svoju silu na zmenu a meniť svoje okolie. K lepšiemu.
Uvedomelo môžeme pristupovať ku krokom,
ktoré spravia z nášho okolia ekologickejšie miesto.
Uvedomelo si môžeme vyberať
čo si vložíme do úst,
čo si kúpime a koho podporíme,
ako sa budeme správať k ľuďom, ktorí sú okolo nás.
Uvedomelo môžeme žiť udržateľnejšie a ekologickejšie.
Enviromentálna uvedomelosť je to,
vďaka čomu získame v budúcnosti možnosti obdivovať krásy prírody,
naše deti budú žiť v dobrých podmienkach, budú poznať ročné obdobia, či živočíchy.
S týmto vedomím a cieľom vznikla vianočná limitka v spolupráci s Lindou – šperkárkou,
ktorá s jemnosťou a láskou pretvára staré strieborné šperky na nové vo svojom ateliéri pod značkou MOIKOO.
Lindine šperky ma oslovili v sekunde, kedy som ich uvidela.
Ako vysvetľuje, jej kolekcia Orígenes je návratom k základom a jednoduchosti.
Stredobodom je samotný kov – recyklované striebro – v polosurových tvaroch a textúrach, vyvážený subtílnym a čistým vzhľadom. Spôsob výroby, tradičné ručné tepanie, je súčasťou konceptu návratu do minulosti, k prírode, k esencii času, ktorá nám dovolí každý kúsok pretaviť v malý originál .
Nedokonalosť vytávarajúca jedinečnosť.
Čistota dizajnu nesúca v sebe vášeň k tvorbe prelínajúca sa s polosurovosťou a nečistotu do unikátneho kúsku, ktorý sa už nikdy nezopakuje.
Tu nastal moment, kedy som vedela, že Linda a jej práca sú a budú dokonalou súčasťou NOSENE.
Šperky v sebe nesú určitú nedokonalosť,
vďaka ktorej každý šperk v sebe ukrýva svoju jedinečnosť.
Jedinečnosť a nedokonalosť,
ktorú má každý človek.
Plné vedomie je dnes vzácne – byť si vedomý prítomného okamihu, vnímať vedome svoje okolie, seba a súvislosti.
Keď sa zamyslíme, kedy si sa len tak obzerala okolo seba,
na idúcich ľudí, autá, električky,
záhradu, sviečku, prírodu,
či plne venovala pozornosť ľuďom vo svojom okoli?
Život a dianie okolo vnímame svojím uhlom pohľadu na svet.
Čo je uvedomenie?
Posledné roky sa stalo akousi zvyklosťou hovoriť či počúvať:
– nauč sa byť plne pozorný/á,
– plne si uvedomuj prítomný okamih,
– venuj čas svojmu vedomiu a duši,
– vedome konaj a rob dennodenné kroky a rozhodnutia.
Na konci dňa to je však čo?
Pre mňa uvedomelosť v sebe nesie symbol rozhodného, zodpovedného človeka.
Človeka, ktorý vie a chce robiť svoje kroky každý deň lepšie s nahľadom, precítením, starostlivosťou, ľudskosťou, ohľaduplnosťou a porozumením.
A nestratí pri tom svoju človečinu.
Človečinu, ktorá občas robí kroky vedľa,
pri ktorých si vytkne členok, obúcha dlane o zem – členok však obviaže, dlane ošúcha a ide rozhodne s hlavou hore ďalej.
Vedomie a uvedomelosť z nás robia ľudí a odlišujú od strojov.
Vedomie je stav vedomia si niečoho. Schopnosť priamo poznať a vnímať udalosti, cítiť ich alebo vnímať ich.
Pozrime sa na enviromentálnu uvedomelosť hlbšie
Pohľad na enviromentálnu udržateľnosť môžeme poňať aj o niečo odbornejšie.
Beate Litting sa tejto téme venovala vo svojej štúdii, z ktorej som si dovolila vytiahnúť časti textu približujúce význam enviromentálnej uvedomelosti a nášho správania.
Enviromentálna uvedomelosť a enviromentálne relevantné vedomosti, síce vzrástli, ale medzi všeobecným postojom voči ochrane životného prostredia
(napr. že človek považuje stav prírodného životného prostredia za ohrozený a ochranu životného prostredia za liehavú politickú úlohu)
a konkrétnym správaním, relevantým ochrane životného prostredia v každodennom živote
(triedenie odpadu, používanie dopravných prostriedkov, nakupovanie, úsporné zaobchádzanie s energiou a vodou),
neexistuje nevyhnutne súvislosť (Dierkes a Fietkau, 1988; Diekmann a Presendörfer, 1991, 1992; Isjano ‘, 1991. Schahn a Giesinger, 1993).
Stav, keď si subjekt uvedomuje určité informácie, keď sú tieto informácie priamo k dispozícii na uskutočnenie v smere širokej škály behaviorálnych akcií.
Súvislosť existuje len medzi konkrétnym postojom a príslušným konkrétnym správaním [M. Dishbein a A. Ajzen (1975)].
Správanie nezávisí výlučne od postoja.
Pri správaní zohrávajú dôležitú úlohu momenty ako situačné aspekty, infraštrukturálne ponuky sociálne prostredie, podvedomé motívy, protirečenia rôznych postojov, návykov (Triandis, 1975) alebo zvažovanie nákladov a zisku (Diekemann, 1995, Krol a Karpe, 1995, Lüdemann 1995)
a sú dokonca rozhodujúcejšie ako postoj.
Je nevyhntuné rozlišovať medzi enviromentálnou uvedomelosťou,
enviromentálne uvedomelým konaním
a správaním relevatným z pohľadu životného prostredia.
Enviromentálnu uvedomelosť môžeme zhrnúť ako kolektívny normatívno-morálny významový vzorec.
Enviromentálne uvedomelé konanie je,
keď človek chce svojím vlastným konaním spôsobiť životnému prostrediu čo najmenšiu škodu, alebo naopak v pozitívnom zmysle, prispieť čo najviac k ochrane prírodného životného prostredia.
Iba vtedy, ak je tento motív príčinou, alebo rozhodujúcim motívom konania, ide o enviromentálne uvedomelé konanie (Schutz a Lückmann, 1984, str. 32).
Enviromentálna uvedomelosť je postoj,
ktorý vypovedá, že človek chce svojím konaním spôsobiť prírodnému životnému prostrediu čo najmenšiu škodu.
To, čo vytvára z tohto postoja kolektívny významový vzorec je skutočnosť, že mnohí členovia spoločnosti ho formulujú v zhodnom význame.
Preto každý z nás môže začať vedome žiť svoj život ekologicky udržateľnejšie,
ohľaduplne voči svojmu okoliu,
prírode a našej planéte.
Stačí začať uvedomelosťou a pretaviť ju do svojho konania.
Každý krok sa počíta,
stačí iba začať kráčať.
