Keď v roku 1983 vyšiel v Záhrebe román srbochorvátskeho lekára Nevena Orhela Rozruch na onkológii, vyvolal naozajstný rozruch nielen medzi lekármi, ale najmä medzi čitateľmi. Kniha sa ihneď stala “hitom”, nielen zato, že vyšla v populárnej edícii Knižnica modernej literatúry Hit, ale aj preto, lebo spracúva nesmierne zaujímavú a aktuálnu problematiku liečenia chorých postihnutých rakovinou. Autor upozorňuje, že “kniha predstavuje spojenie autentického a vymysleného”. Autentické sú príklady z lekárskej literatúry, dokumentujúce prípady spontánneho vyliečenia zhubných nádorov po nakazení brušným týfusom alebo bronchopneumóniou, neliečených antibiotikami. Vedecko-fantastickú konštrukciu zastupuje v príbehu pokus o využitie poznatkov z týchto spontánnych vyliečení na liečbu beznádejne chorého človeka zámerne vyvolanou sepsou. Atraktívnosť románu zvyšuje nielen zaujímavá téma, príťažlivé lekárske prostredie, ale najmä sposob spracovania. Čitateľ so zatajeným dychom sleduje zúfalý, priam dramatický zápas mladej záhrebskej lekárky Any Donovanovej, která sa usiluje zachrániť vlastného otca, tragickou iróniou osudu prednostu onkologického oddelenia Mestskej nemocnice v Záhrebe. Okrem strhujúceho príbehu Any Donovanovej a jej otca Egona autor rozohráva aj ďalšie, ktoré dokresľujú základnú líniu románu a zároveň zvyšujú napínavosť deja. Aj keď román Rozruch na onkológii sa ešte vždy pohybuje na pode science fiction, predsa len dáva nádej a ukazuje, že cesta k prekonaniu strachu zo zhubných nádorov už nie je nereálna.